pondelok 28. septembra 2015

Len môj sen

Rozhodol som sa, pridať dnes ešte na môj blog jednu báseň, ktorú som napísal asi pred pol rokom a vyhrala prvé miesto na jednej z literárnych súťaží v Trnave. Bol som veľmi rád, že sa niekomu páčila moja báseň, pretože vždy som len počul, že tomu nikto nerozumie.



Len môj sen




Len môj sen, viem odkiaľ je,

len môj sen, viem, čo dnes dokážem.

Len môj sen, prežiť v radosti stres,

len môj sen, snívam každý deň, i dnes.



Každý zaspáva, nevie, či vstane,

Každý roní slzy, nevie, či prestane.

Každý sníva, veľký deň,

každý túži, splniť si jeden sen.



Padať z radosti do útrob duše,

zabudne, zavrie myseľ - nič nevpustí,

ba naopak, vyteká cez ranu von,

krvou, vyteká, bolesť sa zarýva do kostí.



Kde je svet záchrany?

Zatlačená v kúte, obetavosť,

nepošle ju nik za smutným,

opojení iným  slovom - nechápavosť.



Len môj sen, snívam, že raz príde deň,

len môj sen, snívam, že raz príde preň,

len môj sen, snívam, že duša nezhasne,

len môj sen, obetavosť nehlasne.



Každý hľadí, no nezbadá,

každý má city, no nepocíti,

každý miluje, no nenávidí,

každý vraví, no sám seba nenapraví.



Svetlo sveta, ešte troška svieti,

na žiadanie mi Život neodvetí,

čakám, že poslednú šancu dostanem.

Zbytočne.

Len môj sen, mal som zmeniť už svoj prvý deň.

Ak by ste neporozumeli tejto básni, rád by som vám ju vysvetlil. Stačí, ak napíšete do komentárov. :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára