Rozhodol som sa, pridať dnes ešte na môj blog jednu báseň, ktorú som napísal asi pred pol rokom a
vyhrala prvé miesto na jednej z literárnych súťaží v Trnave. Bol som veľmi rád, že sa niekomu páčila moja báseň, pretože vždy som len počul, že tomu nikto nerozumie.
Len
môj sen
Len
môj sen, viem odkiaľ je,
len
môj sen, viem, čo dnes dokážem.
Len
môj sen, prežiť v radosti stres,
len
môj sen, snívam každý deň, i dnes.
Každý
zaspáva, nevie, či vstane,
Každý
roní slzy, nevie, či prestane.
Každý
sníva, veľký deň,
každý
túži, splniť si jeden sen.
Padať
z radosti do útrob duše,
zabudne,
zavrie myseľ - nič nevpustí,
ba
naopak, vyteká cez ranu von,
krvou,
vyteká, bolesť sa zarýva do kostí.
Kde
je svet záchrany?
Zatlačená
v kúte, obetavosť,
nepošle
ju nik za smutným,
opojení
iným slovom - nechápavosť.
Len
môj sen, snívam, že raz príde deň,
len
môj sen, snívam, že raz príde preň,
len
môj sen, snívam, že duša nezhasne,
len
môj sen, obetavosť nehlasne.
Každý
hľadí, no nezbadá,
každý
má city, no nepocíti,
každý
miluje, no nenávidí,
každý
vraví, no sám seba nenapraví.
Svetlo
sveta, ešte troška svieti,
na
žiadanie mi Život neodvetí,
čakám,
že poslednú šancu dostanem.
Zbytočne.
Len
môj sen, mal som zmeniť už svoj prvý deň.
Ak by ste neporozumeli tejto básni, rád by som vám ju vysvetlil. Stačí, ak napíšete do komentárov. :)